Po ceste domov zo stretnutia ma Hara bombardoval otázkami okolo Teslu a jeho cievky nuž ma inšpiroval a prečítal som si po dlhšej dobe pár vlákien na toto téma, ostal som dosť znechutený, neviem ako to je ale niekedy mám pocit, že aj elektrotechnicky vzdelaní ľudia ak sa jedná o Teslove patenty akoby prestali rozmýšľať ...
MartinS píše:....Testuji cívku
postupoval jsem tak, že jsem navinul bif. cívku na trubku o průměru 32mm o délce 90 mm. Průměr 32 mm je rovný tajenému číslu PI
. Delka určena 3 x d.
Cívku jsem změřil má cca 900uH vlastní kapacita podle výpočtu cca 3.5 -6.5pF. Počítal jsem frekvenci kolem 2.1 MHz - Toť moje
nějaká představa
)
Praxe
Cívku jsem vinul bifilárně cca 300 závitu 0.25 zapojení konec - začátek druhé cívky. Pak jsem ji měřil používal jsem generátor 10kHz-1250kHz a univerzální měřič úrovně, měření bylo selektivní.
Použil jsem dvě stejné cívky a měřil vzájemnou indukčnost. V serii jsem k cívce připojil kondezátor 2,7 nF a pak jsem pokusně připojoval další v serii a zkoušel cívku přeladit.
Výsledek
Zjistil jsem, že největší vzájemna indukčnost mezi cívkami byla kolem cca 102kHz. Přenos byl ztrátový - žádná energie navíc
Můžu prohlásit, že tedy Teslova bif. cívka má nižší rezonanci, protože má velkou vlastní kapacitu - tedy nic neočekávaného
Tuto cívku lze hůře přelaďovat na jinou frekvenci. :
Podľa toho čo nás učili na škole tak každá kapacita a teda aj tá medzizávitová je daná plochou, vzdialenosťou a materiálom dielektrika ! Z toho vyplýva, že je úplne jedno, či naviniem jeden krát 300 závitov alebo bifilárne 2 x 150 závitov či dokonca trifilárne 3 x 100 závitov ! Ak budú všetky cievky zapojené do série tak ako v prípade Teslovej cievky tak medzizávitová kapacita bude presne rovnaká ! Rozdiel bude len presne taký ako to popisuje Tesla v texte patentu, teda namiesto napätia U/300 bude medzi jednotlivými závitmi napätie U/2 teda energia uložená mnohonásobne väčšia !!! Okrem toho, ak si pozriete dobové fotografie skutočných cievok zhotovených Teslom tak zistíte, že aj napriek tomu, že to nikde nie je napísané bežne používal metódy na zníženie medzizávitovej kapacity !!! Viď tzv. pavučinová cievka alebo pri valcových dosť veľké vzdialenosti medzi jednotlivými závitmi ... Na rozdiel od sira Lodgeho !!!
pdp7 píše:Netuší někdo náhodou proč je na spoustu místech na internetu u schématu tesláku prohozenej kondík s jiskřištěm? Místo toho aby bylo připojený paralelně ke zdroji jiskřiště je tam kondenzátor.
lajos píše:Si to ani neuvědomuju že to tak je ale obvodově je to jedno a prakticky asi taky. Je to uzavřený obvod a součásti jsou v sérii, který nakreslíš dřív, na funkci nemá vliv.
Tak toto mi vyrazilo dych. Ak by to povedal murár ... ale aj tak platilo by to, len pokiaľ sa nepripojí zdroj ! ak sa pripojí zdroj paralelne ku iskrisku, tak je to celé inak. Je zdroj, paralelne k nemu iskrisko a paralelne k tomu kondenzátor, ktorý ma ešte v sérii zapojenú primárnu cievku.
Tesla_1.png
Po pripojení napätia sa kondenzátor nabíja až dosiahne na ňom napätie hodnotu kedy preskočí prvá iskra v iskrisku a vytvorí výboj. Ako vieme každý výboj v plyne, teda aj vo vzduchu čo je len zmes plynov má také dve charakteristické vlastnosti.
1.) Na udržanie stačia len desiatky voltov a v obvode sa stabilizuje práve také napätie, toto sa dokonca využívalo ešte v nedávnej minulosti na stabilizáciu napätia.
2.) V jeho volt ampérovej charakteristike je oblasť záporného odporu ! Preto zváracie trafa museli mať ešte tlmivku alebo inak riešené obmedzenie prúdu a napríklad osvetľovacie trubice tiež tlmivku.
Teda iskriskom tečie prúd taký, aký je zdroj schopný dodať do prakticky skratu a pri prvom preskoku ešte aj vybíjací prúd kondenzátora. Potom sa tam viac menej stabilizuje napätie podľa vzdialenosti elektród na desiatkach voltov a kondenzátor už pôsobí len ako jemne vyhladzujúci pomáhajúc tým udržať trvalý výboj. Poprípade ešte tá oblasť záporného odporu môže spolu s rezonančným obvodom (cievka, kondenzátor) vytvoriť jemné sínusové oscilácie ... teda na cievku sa dostávajú okrem toho prvého impulzy veľkosti maximálne desiatok voltov ... Výsledok máte tu ...
pdp7 píše:Už jsem to i trošku testoval, jak se to chová a překvapilo mě, že se zahřívá do červena jen mínusová elektroda. Bílé výboje nemám spíš žádné, a když tak jsou o hodně menší než u předchozího rotačního jiskřiště. Jsou modrý.
pdp7 píše:...mám jen MOT se zdvojovačem a elektrody se při provozu rozžhavují dočervena což asi neni dobře. Při provozu jiskřiště se sice tvoří takový hezký půlkruh plasmy ale připadá mi že to tam prostě hoří a syčí a má to úplně stejný zvuk jako když někdo svařuje
...
pdp7 píše:Tak a je to v prčovicích, prošlehly se mi sekundáry
Pri pripojení zdroja paralelne ku kondenzátoru je situácia iná,
Tesla_2.png
tento krát aspoň všetok prúd, ktorý prejde iskriskom prechádza aj cievkou ktorá ho trochu limituje a je šanca, že bude aspoň časť z neho využitá na transformáciu. Prečo len časť ? No preto, že stála jednosmerná zložka sa neuplatní. Spýtate sa, ale prečo iskrisko ani v tomto prípade nefunguje tak ako si predstavujete ? Teda nedochádza k pravidelnému nabíjaniu sa kondenzátoru a jeho vybitiu cez iskrisko a cievku ? Kedy po vybití sa by malo dôjsť ku zhasnutiu výboja a k novému by malo dôjsť až po úplnom nabití sa kondenzátora ? Pretože mu to nedovolíte ! a dôvod vlastne poznáte aj sami ... Azda nie je človek, ktorí by si nevyskúšal zvárať el. prúdom. Ak je studená elektróda aj zváraný materiál tak musíte tak povediac škrtať elektródou o materiál a až sa vytvorí malá iskra, túto natiahnete a vytvoríte normálny oblúk. No ak je materiál aspoň trochu horúci z predchádzajúceho zvárania stačí priblížiť elektródu a výboj naskočí aj sám ! Okolo horúceho kovu sa totiž tvorí oblak elektrónov a čím vyššia teplota tým väčší! Tento jav sa nakoniec využíval dlhé roky v elektrónkach ! Nuž a tu je zakopaný pes ! Prečo pre boha cpete kilowaty do malých cievok a ešte cez tenké vodiče v iskrišti ? Tie elektródy tam jednoducho nemajú šancu ochladnúť a oblúk sa vytvára ako náhle napätie prekročí desiatky voltov ! Pri jednosmernom vyhladenom prúde fakticky ani nemá dôvod zhasnúť. Tesla síce tiež dával do trafa napätie rádovo kilovolty a celkový príkon v kilowattoch ale primárna cievka mala priemer v metroch (čo som konkrétne čítal tak napríklad v Colorado springs 16 m!) a sekundár priemer a dĺžku tiež metre až desiatky metrov. Potom aj na fotkách týchto akože TC vidíme obrovskú žiaru z iskrišťa a sem tam malú iskričku zo samotnej cievky !!! No z celých tých kilowattov príkonu sa v skutočnosti na primárnu cievku dostanú maximálne watty. Preto by pre rovnaký efekt stačilo skutočne dávať do cievky len tie watty !!! Týmto sa vysvetlí aj príčina, prečo to rotačné iskrisko dávalo väčšie výboje. Nepoznám síce mechanickú konštrukciu konkrétne použitú ale za prvé tam určite dochádzalo k ochladzovaniu elektród prúdom vzduchu a možno aj výmene aspoň jednej teplej elektródy za inú, studenú !!!
pdp7 píše:Čus, tak jsem po prvních testech jiskřiště, a musím oznámit, že to nefunguje! ... průtok magnetismu to nezvládne zhasnout. ...
Tu zjavne si niekto špatne vyložil funkciu zhášaného iskriska !!! a je úplne jedno, či je zhášané prúdom vzduchu, oleja či magnetickým poľom. Za normálnej prevádzky, teda pri
chladných elektródach po preskoku iskry ostane aj po jej zániku medzi elektródami z ionizovaný vzduch, teda taký vodivý kanálik a ten treba nejako odtiaľ čo najrýchlejšie dostať preč, vyfúknuť aby nenastal okamžitý spätný zápal novej iskry ... a to už pri napätí pár voltov. No ak máte aspoň jednu elektródu horúcu alebo dokonca žeravú tak nie je ani najmenšia šanca !!! Trochu iná situácia je pri rozpájaní VN kedy sa elektródy alebo aspoň jedna rýchlo vzďaľuje a vytiahne za sebou dlhú tenkú iskru na vzdialenosť na akú by pri konkrétnom napätí nepreskočila, vtedy vyfúknutím do komôrky alebo na členitý povrch dôjde k jej ochladeniu, roztrhaniu a zániku. To sa ale nerobí mnoho krát za sekundu ...
Zhrniem to, pán Tesla hovoril o dĺžke impulzov, teda o čo najrýchlejšom vybití kondenzátora do cievky, nie o rýchlom nabití ! doba medzi jednotlivými vybitiami môže byť násobne dlhšia, preto by som to skôr prirovnal k tyristorovému zapalovaniu. Kludne si viem predstaviť 1 mikrosekundové impulzy každú milisekundu, aj to bude ešte problém uchladiť !!!
Nemáte oprávnění prohlížet přiložené soubory.
Nieje nič nové, len zabudnuté ...