Výroba palivového článku

[KEXIK]

Chcel by som vedeť či niekto nepozná návod na nejaký ten palivový článok ?

Nejaké informácie som našiel aj ja.

Pridávam sem celkom dobre čítanie.

Kexik.

[KEXIK]

4.3 Postup konštrukcie experimentálneho článku

PEM/DMFC Integrovaná membrána (MEA) tvorí základ palivového článku. Nutné je navrhnúť zberanie prúdu a zároveň prívod paliva a okysličovadla na povrch membrány. Palivo a okysličovadlo sa privádza cez kanáliky v plátoch, ktoré z oboch strán stláčajú membránu. Ak sú tieto pláty vodivé tak zároveň spĺňajú úlohu zberačov prúdu tým, že sa priamo dotýkajú povrchu membrány, teda jej elektród. Tieto pláty musia byť samozrejme vodivo oddelené a dostatočne stiahnuté, aby palivo a okysličovadlo prúdilo iba v požadovaných kanálikoch a nedochádzalo k nežiadúcemu miešaniu. Použitie vodíka by predstavovalo nebezpečenstvo pri jeho úniku a zvýšené nároky na tesnosť
prívodov. Jednoduchšou cestou je použiť ako palivo metanol. Prívody paliva a okysličovadla nie je potrebné ohrievať a nemusia byť nevyhnutne kovové.
Postačia hadičky odolávajúce teplotám do 120 °C a atmosférickému tlaku. Regulácia postačí jednoduchá, použitím tlačiek a tlakového ventilu kyslíkovej fľaše.

[KEXIK]

Niejake ... teda vlastne vsetky informavie co mam o palivovom clánku.

[KEXIK]

Zopar fotiek :

[KEXIK]

Taký trochu kuchynsky návod ale je ...

http://www.stodola.sk/modelPalivClanku.htm

http://sci-toys.com/scitoys/scitoys/ech ... _cell.html



Tu sú nejaké drobné informácie o článkoch s výkonom 50 - 200 W a rozmermi 5 cm http://www.zive.sk/h/Spravy/AR.asp?ARI=115677

[kisar]

http://slovensko.eco-energy.info/asp/in ... c=&k=12048

[jarop]

Ako palivo v článkoch môže slúžiť teoreticky všetko, čo sa dá oxidovať. Ale len niektoré palivá sú využiteľné prakticky.
Jedno z takých palív sú kovy.
Pricíp je rovnký ako v zinc-air batérii.
Oxidácia prebieha za studena. Ako oxidant slúži nie priamo kyslík ale OH-, ktorý sa v reakcii vytvára z vody, kyslíka a elektronov. Ako palivá sa často používajú hliník, horčík, zinok, alebo aj železo.
Hlinik je asi najlepší, dokáže vydať z jedneho atomu 3 elektrony.
Mg, Zn, Fe a pod len 2.

U hliníka je to takto:
Zaporna elektroda - Hlinik reaguje s OH- a uvolnuje elektrony . Al + 3OH- ---> Al(OH)3 + 3 e- .
Na zaciatku reakcie je vzdy trocha OH- vo vode.
Kladna elektroda (ja pouzivam kovovu mriezku, mriezka je pouzivana aj v ZN-Air bateriach.) Je obalena aktivnym uhlim.
Aktivne uhlie zachytava kyslik svojou velkou plochu v poroch.
Mriezka dodava elektrony prichadzajuce z obvodu.
Na kladnej elektrone > Elektrony + H2O + O2 --> vytvori sa nejako OH-.
Roztok NaCl alebo KOH zlepsuje vodivost.

V prilohe su navody na pokusny palivovy clanok hliniko-kyslikovy.
aluminium_battery.zip -
To je nejaky pokusny clanok ale pouziva specialny hlinikovu zliatinu.
Pisu tam, ze vykon je az 400mA.

aluminium_battery2.zip - to je detsky pokus na stole
Material sa da zohnat v beznych obchodoch.
Jeho ucinnost je mnohonasobne vacsia ako ine home-pokusy - napr. baterie z citronu alebo jablka zo zeleznym a medenym plieskom.
Ja som sa s mensou plochou dostal az na 170mA.

----------
prakticke veci:
Cim viac sa zlisuje aktivne uhlie a cim je jemnejsie pomlete, tym viac zachyti kyslika a odovzda ho na kladnu elektrodu.
Dolezita je aj spravna vlhkost uhlia - prilis vela vytesni kyslik z porov, prilis malo zasa spomali reakciu.
Zaujimave je, ze ak sa kyslika nedostatok, prebieha trosku ina reakcia, kde vznika vodik a je nizsie napatie - 0,5V.
Bezne napatie je 0.8V, na prazdno 1,2V.
Mriezka by mala byt z ušľachtileho kovu ktorý sa neoxiduje rýchlo - nikel, meď, striebro a pod. Oceľová sa mi rozpadla za dva dni.
CO2 zastavuje reakciu - je potrebne vyhnut sa mu.
Ak ma privod kysliku, oxiduje sa anoda aj ked je obvod preruseny - sice pomaly ale isto. Treba vtedy zabranit pristupu vzduchu.
Ak sa otvori pristup ku vzduchu - clanok sa chvilku rozbieha, nez sa privedie dost kyslika do porov uhlia.

[ekowatt]

našiel som tiež niečo zaujimavé

http://202.41.85.84/doc/fluent6.2/help/index.htm

[KEXIK]

Kuknite co som nasiel ... zevraj by mali notebooky pohanat turbiny

http://www.osel.cz/index.php?clanek=2157

[ekowatt]

návod na výrobu

[KEXIK]

Dakujem moc ece to cele prestudujem a mozem sa dat do vyroby ...


Ece raz dakujem ...

[jarop]

Ten pokus, ktorý som poslal do fora je na adrese: http://www.exo.net/~pauld/activities/Al ... ttery.html
Teraz som ho znovuobjavil.

http://www.ectechnic.co.uk/ALUMAIR.HTML
Sú tam dobre popísané chemické reakcie aj reakcia bez kyslíka.

[Návštěvník]

Samsung oznámil, že se mu podařilo vyrobit mikročlánek a vodíkový generátor poháněný právě vodou.

"Když zapneme telefon, kov a voda v telefonu začnou reagovat a vyrábět vodík," vysvětluje princip Oh Yong-soo, viceprezident výzkumného centra Samsungu. "Tento plyn potom pokračuje do palivového článku, kde reaguje s kyslíkem a vytváří tak potřebnou energii."

Samsung plánuje nasazení již za tři roky, tedy v roce 2010.

-------------------------------------------------------------------------------

Studenti z Taiwanské univerzity Mingdao představili čtvrtou generaci svého vozidla na vodu. Automobil MHV-4 dokáže jet rychlostí až 30 km/h, neprodukuje žádné emise ani hluk a do nádrže stačí přilévat vodu. Hlavním zdrojem energie je palivový článek s výkonem až 5 kW, který pohání elektromotor. V budoucnu by rádi konstruktéři vozidla zvýšili výkon palivového článku na takovou úroveň, aby mohlo dosahovat rychlostí srovnatelných s běžnými vozy.

Tadyje i fotka: http://www.hybrid.cz/novinky/auto-na-vodu

-nevíte někdo, jaký kov /slitina/ je použitá na rozklad vody ve výše uvedených článcích?

V těch ostatních článcích, o kterých tu píšete, je nutné doplnovat vodík,methanol, ethanol, methan, či nějakou jinou směs, kterou ale musíte KOUPIT !
To je jen výměna jednoho monopolu za jiný.
Do těhle ale stačí dolívat destilku.

[Akord]

Existuje možnosť previesť ľubovoľné tuhé,kvapalné či plynné palivo obsahujúce uhlík pomocou prívodu vody na zmes CO+H2, a túto pustiť do uvedeného palivového článku. Predpokladaná účinnosť je 50 až 80 percent. Nie je to v rozpore s klasickou fyzikou a chémiou. Je ho možné nájsť vo viacerých oficiálnych publikáciách, keď ešte ani neexistoval internet. Článok bol publikovaný Sovietskou akadémiou v roku 1946 a autorom bol Davtjan. Prúdová hustota bola 20mA/cm2, napätie 0.8V a pracovná teplota medzi 550-900C.
Citujem zo začiatku diskusie o tomto článku z iného vlákna:

Mňa napríklad moj ,,vodný kondenzátor" napadol pri pohlade na tú tabulku dole .

Dobrá rada nad zlato. Mohol by si zacitovať tú knihu ? Lebo tam nie sú napríklad uvedené rýchlosti reakcií, ktoré pri teplotách do 100C prakticky neprebiehajú.
Neviem ani o tom, že by existoval použiteľný a účinný palivový článok na uhlík. Davtjanov článok na CO a H2 je známy dosť dlho, ale stále to chce aspoň drevo (+H2O).

...Mohol by si zacitovať tú knihu ?...

Akord , tá dobrá rada sa volá ,,MILIVOLTY" . Vôbec neide o tú knihu ako takú ale o tie milivolty v téj tabulke . Celá ,,príroda" (jak živá , tak aj neživá) je jeden obrovský ,,akumulátor" a celé je to len o napetí (hore) a prúde (dole) . Pre tvojú informáciu tá kniha sa volá ,,Galvanické články a akumulátory" a autorom je ing. Jaroslav Kubeš . Pepe

Veď práve, dík. Tú knihu mám doma, zdalo sa mi to povedomé. Si ty ale huncút. Porozmýšľam o tom, ale zatiaľ nerozumiem. O milivolty určite nejde, to je o tom, ktorá reakcia, a pri akých podmienkach funguje a ktorá nie. Milivolty môžeš dostať všade. Reálne som sa dostal iba po ten Davtjanov článok, ale nakoniec som radšej išiel na paru cez mechaniku, lebo sem nevedel, či budem vedieť udržať požiadavku na čistotu spalín, lebo nekúrim plynom, ale drevom. CO je okrem toho pomerne nebezpečné.

No ale, keď sa to tak rozbehlo, nech to beží. Aby som doložil, že si nevymýšľam, tak z tej knihy čítam, že pokračovateľom Davtjana bol Gorin. Navrhoval teda palivový článok na CO+H2 namiesto výroby tepla a pary pre elektráreň. To by až také prekvapivé nebolo. Je skôr otázka, prečo sa to týmto smerom za toľko rokov nerozšírilo. Píšu tam o limitnej účinnosti 80 percent, čo sa mi zdá nadsadené, ale ak by bolo aj 60, bolo by to veľmi dobré.
Nebol by predsa problém hnať benzín, či naftu s parou na CO+H2O, a mať miesto spaľovacieho motora horák, palivový článok a elektromotor dokopy s vyššou celkovou účinnosťou. Čo si Pepe myslíš, prečo sa to takto dnes málo využíva?

[twrdkosh]

http://haco.mysteria.cz/wiki/doku.php?id=afc